My

Sú časy, keď sa človek rozhoduje, kam ďalej, čo chce robiť v budúcnosti, ako bude vyzerať jeho život o pár rokov…. Je všeobecne známe, že Rómovia sú skôr rodinný typ ako kariérny. Väčšina rómskych dievčat má už v ranom veku dieťa a dokonca mnohé z nich, majú dieťa nemanželské. Hneď po skončení základnej školy či učňovky išli na materskú a po materskej? Je ťažká doba, kde sa zamestná žena, ktorá nemá žiadnu dobrú školu, má nemanželské dieťa a navyše je Rómka. U mnohých zamestnávateľoch prevládajú predsudky voči Rómom, to predsa všetci vieme, preto je ťažké nájsť si dobrú prácu tak, aby z toho vyžila rodina. Toto všetko som si uvedomovala už dlhé roky, vedela som, že nechcem skončiť ako ostatné Rómky v mojom okolí, nezamestnaná slobodná mamička žijúca v jednej izbe v rodičovskom dome… po skončení strednej školy som išla na rok pracovať, bol to ťažký rok, vstávať ráno o 4 a makať 8 hodín… no zarobila som si dosť peňazí nato, aby som mohla o rok ísť na vysokú školu. Nemusela som sa dlho rozhodovať čo chcem študovať, vedela som, že chcem prácu s ľuďmi, preto som sa rozhodla študovať sociálne služby. Keďže na fakulte, kam som si dala prihlášku, je ústav romologických štúdií, vedela som, že nebudem v triede jediná Rómka. Prvý deň v škole ma dosť potešilo, keď som videla, že máme v triede dosť Rómov. Vedela som, že nebudem diskriminovaná zo strany ostatných spolužiakov. Aj napriek tomu, že som Rómka, nikdy som nemala veľa rómskych kamarátov, vždy som sa väčšinou kamarátila s Nerómami, preto som sa na začiatku štúdia zoznámila s nerómskymi spolužiačkami. Asi po dvoch dňoch na škole, v čase keď sme sa všetci spolužiaci zoznamovali, samozrejme, prostredníctvom Facebooku, mi napísal môj rómsky spolužiak. Jeho meno mi bolo známe, no tvár ani veľmi nie. Napísal mi, či si naňho pamätám, že ako malí sme sa spolu hrávali. Po tejto správe som hneď utekala za rodičmi a spýtala sa ich, či si pamätajú tohto chalana. Rodičia ostali prekvapení, keďže o ňom ani o jeho rodine už dlhé roky nepočuli, potvrdilo sa to, poznali sme sa ako malí. Pred 14 rokmi sa odsťahovali z nášho rodinného bydliska a od vtedy sme neboli v kontakte. Rodičia mi pripomenuli jeho rodinu aj to, ako sme sa hrávali a že sme boli veľmi dobrí kamaráti. Tak som si potom spomenula, na časy keď sme sa hrávali na pieskovisku a on ma ťahal za vlasy. Samozrejme, toto som mu musela hneď napísať, že si pamätám hlavne to, ako ma ťahal za vlasy!!! Začali sme si písať a písať, spomínať na ľudí, s ktorými sme sa ako malí hrávali, jeden druhého sa pýtali na rodinu, písal mi o tom, ako sa vlastne dostal na vysokú školu, vraj to nebolo až také ľahké. Tiež si privyrábal na rôznych brigádach a snažil sa zarobiť nejaké peniaze na školu. Máme veľa spoločných názorov a dosť vecí nás spája, už len to, že nechceme aby sa na nás pozerali iní ľudia ako na ostatných Rómov – vieme že máme na to, aby sme dokázali, že aj ľudia z rómskych rodín vedia niečo dosiahnuť a majú na to.

Na ďalší deň v škole, hneď ako sme sa uvideli, vybuchli sme od smiechu, objali sa a všetkým prekvapeným spolužiakom sme vysvetlili, že sa poznáme od malička a stretli sme sa po 14 rokoch!!! Je to priam neuveriteľné, že nás po toľkých rokoch spojila vysoká škola. Možno Nerómom by to nebolo také neuveriteľné a považovali by to za normálnu náhodu, ale my to nepovažujeme  len za obyčajnú náhodu. Lebo obaja vieme, že je len málo Rómov, ktorí sa dostanú na vysokú školu, ktorí chcú študovať. Obaja sa veľmi snažíme v štúdiu, už len preto, lebo obaja sme jediní z rodiny, ktorí chodia na vysokú školu a nechcene sklamať rodičov a chceme ostatným príslušníkom z rodiny a známym ukázať, že na to máme, máme na to aby sme mali vysokoškolské vzdelanie ako hociktorý iný Neróm. Obaja sme veľmi spokojní s tým, že navštevujeme fakultu, na ktorej je ústav romologických štúdii, toto nám veľmi pomáha posúvať sa ďalej. Vyučujúci na našom ústave sú veľmi dobrí a pomáhajú nám vo všetko, ako sa len dá, Rómov a Nerómov nedelia, ale práve naopak. Spájajú nás. A to rôznymi mimoškolskými aktivitami, rôznymi akciami, ktoré sa dejú na škole. Myslím, že obaja sme veľmi obľúbení v triede a pri každej možnej „ekšn“, ktorá sa deje, sme organizátori. Vždy rozprúdime tú správnu zábavu, možno práve preto, že sme Rómovia a máme neskutočne radi hudbu a zábavu, veď toto je práve to, čím sú Rómovia  známi. A tak teda využívame svoju „horúcu krv“, keď máme možnosť. Na jednej z našej „ekšn“ sme hrali divadielko, boli sme rómska rodina, celá trieda sme si v ňom zahrali, aj Nerómovia boli v divadielku Rómovia, toto divadielko sme hrali pre našich prvákov na ústave, aby sme im ukázali, že sa nerozdeľujeme. Celé divadielko sme nazvali Náne lóve, náne zábava. Ukončili sme ho rómskymi piesňami a našimi tančekmi. Všetkým sa to veľmi páčilo a možno práve preto, že tam bol hluk, hrala nahlas hudba, my sme živo tancovali….

Áno, Peťo aj ja sa radi zabávame a smejeme spolu, každý v triede nás pozná ako veselých ľudí, no nie je to vždy tak… obaja máme problémy, tak ako každý iný. Pri písaní tohto príbehu mi povedal Peťo „ o problémoch radšej nepíš, lebo to by bolo aj na tri strany“ .

Sme radi, že sme sa takto našli a spolu zdieľame dobré aj zlé pocity, nálady, dni, myšlienky… nedelíme sa len o toto, ale aj o desiatu.

Sme skutoční kamaráti, a ak si niekto myslí, že medzi ženou a mužom nemôže byť kamarátstvo, tak sa mýli. Peťko a ja sme ukážkovým príkladom toho, že sme len kamaráti a to vďaka našej škole…

Autor Dominika Berkyová, Peter Rác

Amnesty International a 20. marec za slobodu pre Liou Siao-po
Poézia, sviečky, písanie listov…

Sme rôzni/e. Odlišujeme sa…. A predsa sa podobáme viac, ako sme si ochotní/é pripustiť.
Tu či tam sa vyskytujú problémy, ktoré nás priamo či nepriamo zasahujú, spôsobujú viac či menej bolesti, alebo nás nechávajú ľahostajnými. Niekedy stačí nezatvoriť oči, inokedy je málo povedať dosť! Dennodenne konfrontovaní/é s biedou nášho sveta, ale stále aj s dôvodmi prečo ho milovať. Miliónkrát sme to odmietli… idealistické a utopické „zmeňme svet“ sa však napriek nezdarom snažia realizovať vždy ďalší/ie a ďalší/ie…
Niežeby sme chceli prekvapiť, šokovať. Chceme len spáchať niečo idealistické a utopické. Niečo, čo na prvý pohľad nič nezmení, ale… čo ak predsa?! Neprejde hodina, aby nám internet neponúkol možnosť ako pomôcť. Niekedy je to otravné, málokedy však zbytočné. Svet je chorý a pomoc je potrebná na každom poli. Keby sme tak mohli (ale nemôžeme) utopicky pomôcť všade a zmeniť svet hneď teraz! V skutočnosti to ale nechceme. Zmeny „hneď teraz“ žiaľ, veľa dobrého nepriniesli. Niekedy sa svet ozve. Niekedy sa solidarita ukáže silnejšie…

Liou Siao-po

Narodil sa 28. decembra 1955 v Čchang-čchune
* Pracoval v továrni, v roku 1977 mu povolili študovať
literatúru na univerzite v Ťi-lin
* Vytvoril literárnu skupinu Nevinné srdcia
* V akademickej kariére sa postupne prepracoval až na pozíciu profesora na Pedagogickej univerzite v Pekingu
* V roku 1987 vydal prvú knihu s názvom Kritika voľby: Dialógy s Li Ce-chouom, ten patril medzi nových ideológov komunistickej strany
* Ako akademik pôsobil aj na prestížnej Kolumbijskej univerzite v New Yorku
* Keď v roku 1989 prepukli v Pekingu študentské protesty, vrátil sa domov, podporil demonštrantov na námestí Tchien-an-men, 20 mesiacov strávil vo väzení
* V roku 1995 ho sedem mesiacov držali vo väzbe bez toho, aby ho obvinili
* V prostredí intelektuálov spoznal svoju budúcu manželku, poetku Liu Sia si vzal v roku 1996
* 30. septembra 1996 spolu s demokratickým aktivistom Wang Si-čeom požadovali zlepšenie ľudských práv v krajine
* Žiadali tiež, aby šéfa Komunistickej strany Číny Ťiang Ce-mina obvinili z porušenia ústavy, keďže čínska armáda sa nachádzala pod vedením strany, nie štátu
* Za tieto aktivity ho odsúdili na tri roky v pracovnom tábore
* V decembri 2008 sa stal signatárom Charty 08, ktorá žiadala demokratickejšiu a slobodnejšiu Čínu
* Dostal sa do domáceho väzenia, o rok neskôr ho odsúdili na 11 rokov za podvracanie štátu
* V októbri 2010 Nobelov výbor ohlásil, že mu udelil Nobelovu cenu za mier
* Peking na to reagoval ostrou kritikou, Liou Siao-po si cenu nemohol prevziať, keďže bol vo väzení. A stále je vo väzení…

Básne

One Bird after Another

We saw it

A little reflection left on the glass

It had been printed there for a long time without leaving…

Every year on July 15 of the lunar calendar

The river would be covered with water lanterns

But they could not call back your soul…

The train heading for the concentration camp

Sobbingly ran over my body

But I could not hold your hand…

Jeden po druhom

videli sme to

krátky záblesk prenikol sklom

vtisnúc doň šmuhu

čo sa len tak ľahko nezmaže…

Každý rok 15. júla v lunárnom kalendári

zalejú rieku tisíce jagavých vodných lámp

no žiadna z nich mi ťa neprivolá späť…

Vozeň mieriaci do koncentráku

kvílivo prebehol mojím telom

ja ťa však nedržím viac za ruku…

(Z angličtiny do slovenčiny preložila: Blanka de Balbine)

From Me in Rain

To Xia

It rains

A drop passes through the sun

I was pushed to the edge of the world

I have to be in shock incessantly

And in obedience reluctantly

The raindrop is not cruel

But its gentleness is full of danger

Alone in nudity

I am the only one naked in the rain

The tints in rain are puzzling

All the umbrellas seem to weakly scream

Disappearing in the rain-soaked time

What I hope for

Is to collapse in rain

And that my thin body

Will leave before the rising sun

I am afraid of every kind of quiet change

And even less capable of bearing

Any feat as a hero

Trying to arouse God’s attention

Is self-maltreatment through wishful thinking

I who have no wisdom to commit blasphemy

Can only light a cigarette

Odo mňa v daždi

Pre Xiu

prší

kvapka prechádza slnkom

a ja som bol vytisnutý až na samý okraj sveta

bez prestania ráňaný

pre neochotu podľahnúť

dažďová kvapka nie je krutá

to len jej neha býva plná nástrah

Sám vo svojej nahote

som jediný nahý v daždi

jeho odtiene sú tajomné

všetky dáždniky vzlykajúc

miznú v upršanom čase

jediné, po čom túžim je,

rozpustiť sa v tom daždi

nech moje úbohé telo

zmizne skôr než vyjde slnko

hrozím sa akejkoľvek zmeny

a už pri náznaku jej zrodu

každý hrdinský pokus

vzbudiť Boží záujem

je len sebatrýznením márnych nádejí

mňa, čo sa vôbec neviem rúhať

a dokážem tak nanajvýš pripáliť cigaretu

(Z angličtiny do slovenčiny preložila: Blanka de Balbine)

Aloneness in Winter

To Xia

Aloneness during a winter night

Like the blue background on the screen

Simple as everything at a glance but nothing at all

You may consider me as a cigarette, then,

To light and put out at any time

Smoking and smoking, but never ending

A pair of bare feet is stepping on the snow

Like a piece of ice falling into a wine bowl

Drunkenness and madness

Are the drooping wings of a crow

Beneath the endless shroud of earth

Black flame cries out involuntarily

The pen in my hand has suddenly snapped

Sharp wind is piercing the sky

Stars are fragmented into an adventure, my dream

The incantation drips blood into verse

The tenderness of skin still remains

A kind of brightness returns to you

Aloneness, clear

Is standing, weeping on a cold night

And touching the marrow of snow

While I

Am not a cigarette nor wine nor pen

But an old book

Similar to

“Wuthering Heights” where poisoned teeth grow

Samota v zime

pre Xiu

Samota chladnej zimnej noci,

ako oceľovomodré pozadie obrazovky

ako všetko, čo sa zdá na prvý pohľad jednoduché,

ale nakoniec také nebýva

Berte ma ako cigaretu,

ktorú môžete kedykoľvek zapáliť a zhasiť

fajčiť a fajčiť, a nikdy neskončiť

Pár bosých nôh sa vnára do snehu

ako kocky ľadu klesajúce v čaši na víno

opojenie a šialenstvo

ovisnuté krídla krkavcov

pod nekonečný plášťom zeme

čierny plameň nechtiac vykríkne

Pero v mojej ruke sa zrazu zlomilo

ostrý vietor preniká oblohou

hviezdy sú zdrvené, môj sen

čarami zmámený kvapká krv na báseň

dotyk tvojej jemnej kože stále trvá

v záblesku ma k tebe navráti

Samota, prázdna

stojí kvíliaca chladnou nocou

dotýkajúc sa samotného jadra

kryštálov snehu

Zatiaľ čo ja nie som ani cigareta,

ani víno, či pero,

ale stará kniha

podobná “Búrlivým výšinám”

v ktorej rastú samé jedovaté tesáky

(Z angličtiny do slovenčiny preložila: Blanka de Balbine)

The Cliff

To my wife

I was forced to mount a cliff somewhere

While a sharp rock embedded into my skin

An order commanding me to stand and shout

And issue an ultimatum to the world

I could stand but not shout

Or I could shout but not stand

My straight body could only be rigid

While my crazy shout could only be bent

The steepness and sharpness of the abyss

Did not allow straightness to challenge them

The limits of the body could only choose between two ways

But the absolute order demanded both

To choose is a hopeless struggle

Either to stand straight shouting and being crushed to pieces

Or to bend my knees to the abyss

While the huge sky has pressed down

Bralo

mojej manželke

Nútený bol som kdesi zdolať bralo

kým ostrá skala vrývala sa mi do kože

rozkaz mne nariaďujúci stáť i kričať

dávajúc tak svetu ultimátum…

Mohol som stáť, ale nie kričať

kričať mohol som, ale nie stáť

len stuhnuté mohlo moje rovné telo byť

kým môj pomätený výkrik byť len skrivený

Strmosť a prudkosť bezodnej priepasti

čestnosti nedovolili vyzvať ich

len medzi dvoma cestami si obmedzené telo vybrať mohlo

Ale absolútny príkaz žiadal obe

beznádejný boj zvoliť si

Ani stáť vzpriamene kričiac a byť rozdrvený na kúsky

Ani ohnúť kolená moje do priepasti

Zatiaľ čo ozrutná obloha dolu ma vtlačila…

 

(z angličtiny do slovenčiny preložila Dominika Janidžárová)

A Knife Inserted into the World

To my little Xia

You are a knife

A little knife that can never

Hurt anybody

But be inserted into the world

With no blood, nor cut

Just shining

Just being itself

Just leaving a chilling light for the rotten

You have often gone downtown or to banquets

But your heart has always been far away

Your tip’s shine is not dazzling

But always produces

A feeling of sitting in the cloud and overlooking the ants

A hat was lost in the deep valley

Being a knife

Your sole talent

Is feeding your wounds in the shadow

And stretching your legs in between the pages of a book

Thin and bright

Being a knife

Without a scabbard ever

You are confident that your existence

Is a danger

Even if by smiling every day

You will make people embarrassed

Like a bystander beyond the world

Indifferently and leisurely

Amazing sharpness

And amazing perfection

Are all on the opposite edge of the blade

A Knife Inserted into the World

To my little Xia

Nôž vrazený do sveta

mojej malej Xia

Ty si nožom

malým nožom, ktorý nikdy

nemôže zraniť nikoho

ale byť vrazený do sveta

bez krvi a bez zárezu

len žiariaci

byť sám sebou

len zanechávajúc chladivé svetlo pre skazených…

často si chodila do centra alebo na bankety

ale tvoje srdce vzdialené bolo ďaleko

Žiara tvojej špičky oslnivá nie je

ale vždy vytvára

pocit sedenia na oblaku prehliadajúc mravce

a strateného klobúka v hlbokom údolí

Byť nožom

tvoj výsostný talent

v tieni kŕmi svoje rany

a naťahuje tvoje nohy medzi stránkami knihy

chudé a bledé…

Byť nožom

navždy bez puzdra

Si sebaistá, že tvoje existencia

je nebezpečenstvom

síce smejúc sa každý deň

dostaneš ľudí do rozpakov

Ako pozorovateľ spoza sveta

ľahostajne a pozvoľna

úžasná ostrosť

a úžasná dokonalosť

sú obe na opačnej hrane čepele…

(z angličtiny do slovenčiny preložila Dominika Janižárová)

Untitled

To Xiaobo

You speak you speak you speak the truth

You are talking day and night as long as you are awake

You talk and talk

You are in a closed room while your voice breaks out to spread

The death from twenty years ago has come back again

Come and gone as the time

You are short of many things but with you are the souls of the dead

You have lost daily life to join the outcry of the dead

There is no response and none

You speak you speak you speak the truth

You are talking day and night as long as you are awake

You talk and talk

You are in a closed room while your voice breaks out to spread

The wound from twenty years ago has been bleeding

Fresh and red as the life

You are fond of many things but more passionate accompanying the souls of the dead

You have made a promise to seek the truth with them

On the way there is no light and none

You speak you speak you speak the truth

You are talking day and night as long as you are awake

You talk and talk

You are in a closed room while your voice breaks out to spread

The gunfire of twenty years ago has decided your life

Always living in death

You are in love with your wife but more proud of the dark time with her you spent

You let her be but are more insistent that she continues to write you poems after her death

In the verses there is no sound and none

Nenazvané

Xiaobovi

Ty hovoríš, hovoriš, hovoríš pravdu

Rozprávaš dňom i nocou, pokiaľ si pri vedomí

Vravíš a vravíš

Nachádzaš sa v uzavretej miestnosti, tvoj hlas sa začína šíriť hneď

Smrť spred dvadsiatich rokov sa vrátila znova, späť

Prichádza a odchádza ako čas

Chýba ti veľa vecí, ale sú s tebou duše mŕtvych más

Stratil si každodenný život kvôli výkrikom mŕtvych

Neexistuje žiadna odozva, nikto z nich.

Ty hovoríš, hovoriš, hovoríš pravdu

Rozprávaš dňom i nocou, pokiaľ si pri vedomí

Vravíš a vravíš

Nachádzaš sa v uzavretej miestnosti, tvoj hlas sa začne šíriť hneď

Rana spred dvadsiatich rokov krváca

Čerstvá a červená ako život.

Tešíš sa mnohým veciam, no väčšou vášňou ti je duší mŕtvych sprievod

Dal si sľub pátrať, hľadať pravdu s nimi

Na tejto ceste nie je žiadne svetlo, nikto z nich už živý.

Ty hovoríš, hovoriš, hovoríš pravdu

Rozprávaš dňom i nocou, pokiaľ si pri vedomí

Vravíš a vravíš

Nachádzaš sa v uzavretej miestnosti, tvoj hlas sa začína šíriť hneď

Streľba dvadsiatich rokov rozhodla tvoj život

Vždy žijúci v úmrti

Ľúbiš svoju ženu, viac pyšný si však na temné časy s ňou strávené

Necháš ju tak, no naliehaš aby ti písala básne hoci aj spod zeme

V jej veršoch nie je počuť nikoho, žiadne zvuky tlmené.

(Preložil a prebásnil Juraj Vozár)

Night and Dawn

To Little Xia

Noc a úsvit

Malej Xii

When falling asleep alone the night

Is extremely cold

The lonely star before dawn looks even more ruthless

Despite the orange bedside light

The cold darkness still

Mercilessly

Swallows all of you

Zaspávajúc v noci sám

Je extrémna zima

Osamelá hviezda pred úsvitom ešte neľútostnejšia býva

Aj napriek oranžovému svetlu v perinách

Studená temonota

nemilosrdne

Prehĺta všetkých Vás !

Facing the lamp, you are talking to yourself

And shedding tears while stroking shadows on the wall

At this moment, you should light a cigarette

Or pour yourself a glass of wine

To drunkenly pursue that

Missing person whose whereabouts are unknown

Or who may have been engulfed by deeper darkness

Tvárou v tvár lampe, hovoríš sám k sebe

Roníš slzy, hladkajúc tiene na stene

Je tá chvíľa, kedy cigaretu zapáliť by si mal,

Alebo dopriať si vína džbán.

A opito nasledovať aj naďalej

Tú osobu s polohou neznámou,

Alebo byť pohltený ešte hlbšou tmou.

Put out the lamp

Let only the cigarette burn the night’s coldness

Spill the wine out the window to the night

Let the darkness get drunk

To vomit out another dawn

A daybreak when perhaps there will be news

Lampáš zhasni

Nechaj len ohorok prepáliť nočné mrazy

Vychrstni vino von z obloka do noci

Nechaj temnotu opiť sa,

A vyzvracať nasledujúce brieždenie,

Svitanie tak možno prinesie novoty

(Preložil a prebásnil Juraj Vozár)